Fotografia sa mi priplietla do cesty ešte v útlom detstve, kedy mi tatino na prechádzkach lesom vysvetľoval spojitosť medzi clonou, časom a citlivosťou. Fotoaparát bol v našej rodinne prítomný vždy a tatino nás aj so sestrou fotil prakticky od narodenia. Ako som rástla a objavovala rôzne iné príležitosti, ako sa kreatívne prejaviť, či už išlo o šitie, maľovanie a výrobu šperkov, fotka bola stále so mnou.

Aj keď prišli obdobia, kedy som sa od fotenia odmlčala, vždy som si k nemu našla cestu späť. Asi preto, že ten pocit, kedy sa pozerám na svet cez hľadáčik fotoaparátu, jednoducho milujem.

Marcela Farbulová